Inkontinencia a výber zariadenia sociálnych služieb

Rozhodnutie umiestniť blízkeho do zariadenia sociálnych služieb nie je ľahké — a keď sa k tomu pridá aj inkontinencia, obavy sa ešte znásobia. Ako to v zariadeniach naozaj funguje, kto sa o klienta stará a na čo sa pri výbere pýtať? Poďme si to prejsť.

Aké typy zariadení existujú

Na Slovensku už neexistujú „domovy dôchodcov“ v pôvodnom zmysle — hovoríme o zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa delia podľa toho, komu slúžia:

• Zariadenie pre seniorov (ZPS) — určené primárne pre starších ľudí.
• Domov sociálnych služieb (DSS) — pre ľudí do dôchodkového veku s fyzickým alebo psychickým postihnutím.
• Špecializované zariadenie — pre ťažšie psychiatrické diagnózy (napr. pokročilá demencia); vekovo neohraničené.

Pobyt môže byť ročný, týždenný alebo denný (tzv. denný stacionár) — niektoré zariadenia umožňujú postupný prechod: klient najprv chodí len na denné aktivity a neskôr, keď si zvykne a zdravotný stav si to vyžiada, prejde na trvalý pobyt.

Ako častá je inkontinencia v zariadeniach

Podľa oboch odborníčok z podcastu InkoFóra je inkontinencia v zariadeniach bežnou realitou. Riaditeľka domova seniorov Mgr. Milada Floriánová odhaduje, že postihuje približne 90 % klientov. Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Mgr. Anna Ghannamová k tomu dopĺňa širší kontext: v zariadeniach dlhodobej starostlivosti tvoria 73 % klientov ľudia s najvyšším (5. a 6.) stupňom odkázanosti a viac ako 75 % má psychiatrickú diagnózu — čiže ide prevažne o ľudí s výrazne zníženou sebestačnosťou, kde inkontinencia je len jedným z viacerých súbežných zdravotných problémov.

Dôležité je ale vedieť, že to nie je automatické — ako zdôrazňuje Floriánová: „Nemusí byť 90-ročný klient inkontinentný.“ Vek sám osebe nie je rozhodujúci, rozhoduje zdravotný stav.

Kto sa o klienta stará — tím zariadenia

Starostlivosť o inkontinentného klienta zabezpečuje viacero ľudí naraz:

• Opatrovateľky — zabezpečujú hygienu a starostlivosť 24 hodín denne, 7 dní v týždni; vykonávajú výmenu pomôcok a starostlivosť o pokožku.
• Zdravotné sestry — riešia odborné zdravotné úkony (podávanie liekov, injekcie, preväzy) na základe ordinácie lekára.
• Lekár — kvalitné zariadenia majú vlastnú zmluvnú lekárku, ktorá dochádza priamo do zariadenia; niektoré majú aj vlastné vybavenie (napr. EKG, CRP prístroj) na rýchlejšie posúdenie zmeny stavu bez nutnosti prevozu do nemocnice.
• Fyzioterapeut — pomáha udržať pohyblivosť aj u ťažko imobilných klientov, čo má priamy vplyv aj na zvládanie inkontinencie. Floriánová spomína konkrétny príklad: traja klienti prišli z nemocnice po operáciách s preležaninami a inkontinentní — vďaka fyzioterapii sa ich stav zlepšil natoľko, že sa mohli vrátiť domov.
• Sociálny pracovník — rieši adaptáciu klienta a spoluprácu s rodinou.

Ako fungujú pomôcky v zariadení

Inkontinenčné pomôcky sú hradené zdravotnou poisťovňou — predpisuje ich odborný lekár (urológ, neurológ, geriater) podľa stupňa inkontinencie, spravidla na mesiac. V praxi sa však množstvo hradených kusov v priebehu rokov znižovalo, čo pri viacnásobnej dennej výmene nemusí vždy stačiť — kvalitné zariadenia preto aktívne spolupracujú so sponzormi a občianskymi združeniami, aby nedostatok nepocítili rodiny ani klienti.

Výmena pomôcok prebieha podľa harmonogramu (ráno, po obede, večer, v noci), no vždy aj podľa aktuálnej potreby. Zaujímavou inováciou, ktorú Floriánová v podcaste opísala, sú tzv. čipové plienky — senzor upozorní opatrovateľku, kedy je výmena naozaj potrebná. Vďaka tomu sa predišlo zbytočnému buditeniu klientov aj zbytočnej výmene pomôcky, ktorá ešte nebola plne využitá — savosť sa tak nemíňala nadarmo.

Rodina má právo doniesť klientovi pomôcku, s ktorou je spokojný — zariadenie ju nemusí meniť za inú.

Na čo sa pýtať pri výbere zariadenia

• Príďte sa osobne pozrieť, ideálne aj s budúcim klientom, ak to zdravotný stav umožňuje. Ako hovorí Floriánová, atmosféru „srdce ukáže“ — kvalitné zariadenie vás rovno pozve dnu, nepovie len „pozrite si webovú stránku“.
• Pýtajte sa na tím — je tam lekár, fyzioterapeut, koľko opatrovateliek pripadá na klientov?
• Pýtajte sa na harmonogram a flexibilitu — rešpektuje sa individuálny rytmus klienta (napr. že niekto rád spí dlhšie), alebo je všetko striktne podľa hodín?
• Všímajte si komunikáciu personálu — s klientmi aj medzi sebou navzájom.
• Spýtajte sa na adaptačný proces — kvalitné zariadenia venujú pozornosť tomu, aký mal klient život, aké má záľuby, a snažia sa mu prostredie čo najviac priblížiť; adaptačný proces trvá zo zákona 3 mesiace.
• Overte si, ako funguje komunikácia pri probléme — máte sa na koho obrátiť, ak niečo nesedí (opatrovateľka → hlavná sestra → vedenie)?

Často kladené otázky

Je bežné, že klient v zariadení trpí inkontinenciou? Áno, je to bežná realita — podľa skúseností z praxe ňou trpí veľká väčšina klientov. Nie je dôvod sa za to hanbiť.

Musí rodina kupovať pomôcky sama? Nie, pomôcky hradí poisťovňa na predpis lekára. Pri prípadnom nedostatku pomáhajú zariadeniam sponzori a občianske združenia; rodina môže priniesť aj vlastnú pomôcku, ak ju klient preferuje.

Ako zistím, či je zariadenie kvalitné? Najspoľahlivejšie je osobná návšteva — sledujte atmosféru, ako personál komunikuje s klientmi, či vás pozvú priamo dnu.

Je zachovaná intimita pri hygiene, aj keď je izba dvojlôžková? Malo by byť — izba sa počas hygieny označí, personál klope pred vstupom a používa sa paraván. Je to zákonná požiadavka, nie len dobrá vôľa.