Adriana Pobehová, InkoFórum – skrátený a redakčne upravený rozhovor so súhlasom respondenta
InkoFórum: Pán Martin, ďakujeme, že ste súhlasili s rozhovorom. Ako sa dnes cítite?
Martin: Dnes už celkom dobre, ale priznám sa – cesta sem nebola ľahká. Po operácii prostaty som si myslel, že to najťažšie mám za sebou. A potom prišla inkontinencia.
InkoFórum: Vedeli ste, že tento problém môže nastať?
Martin: Áno, lekár ma na to pripravil. Operáciu som podstúpil kvôli rakovine prostaty, takže som bol v pravidelnom kontakte s urológom. Hovoril mi, že môže dôjsť k dočasnej inkontinencii a že si to vyžaduje čas a disciplínu. Lenže človek si tú „dočasnosť“ predstavuje ako týždeň, dva… nie mesiace.
„Nevedel som, ako dlho to potrvá. A či sa to vôbec zlepší“
InkoFórum: Ako ste to vnímali prvé týždne?
Martin: Ťažko. Zrazu som si musel plánovať deň podľa najbližšej toalety. Cítil som sa obmedzený – psychicky aj fyzicky. Lekár mi odporučil špeciálne cvičenia panvového dna, absolvoval som rehabilitáciu a dostal som predpísané absorpčné pomôcky. Mal som teda podporu, no chýbala mi trpezlivosť.
InkoFórum: Mali ste pocit, že sa nič nemení?
Martin: Presne tak. Prvé mesiace boli demotivujúce. Cvičil som poctivo, používal pomôcky, no úniky stále prichádzali – hlavne pri vstávaní, kýchaní, chôdzi. Mal som pocit, že sa to nikdy nezlepší. Ale lekár aj fyzioterapeutka ma povzbudzovali: „Nevzdávajte to, nie ste sám.“
„Zrazu som si uvedomil, že už týždeň som nič neriešil“
InkoFórum: Kedy prišiel zlom?
Martin: Asi po šiestich mesiacoch. Jeden deň som si uvedomil, že už týždeň som nemal výraznejší únik. Žiadna panika, žiadne mokré spodky. Potom som si to začal viac všímať – že sa to naozaj zlepšuje. Bolo to pomalé, ale isté.
InkoFórum: Dnes už fungujete bez pomôcok?
Martin: Ešte nie celkom, ale už ich nepotrebujem denne. Mám ich ako zálohu pri cestovaní alebo fyzickej aktivite. Vďaka odporúčaniam od odborníkov a cvičeniam som opäť schopný normálne fungovať. A hlavne – psychicky sa to veľmi uvoľnilo.
„Je to nepríjemné, ale nie koniec sveta“
InkoFórum: Čo by ste odkázali iným mužom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii?
Martin: Aby boli trpezliví. A hlavne – aby dôverovali lekárom. Naozaj vedia, čo robia. Dnes máme rehabilitácie, pomôcky, poradenstvo. A keď sa človek neuzavrie do seba, je to zvládnuteľné.
InkoFórum: Ďakujeme, pán Martin, že ste sa s nami podelili. Veríme, že váš príbeh dodá silu aj iným.
Podeľte sa s nami o svoj príbeh
Zažívate niečo podobné? Máte vlastnú skúsenosť s inkontinenciou – ako pacient, opatrovateľ alebo príbuzný?
🟡 Napíšte nám anonymne na info@inkoforum.sk.
Váš príbeh môže povzbudiť niekoho iného, pomôcť prelomiť mlčanie a ukázať, že v tom nie sme sami.
Aj váš hlas môže byť počuť.
