– píše Elena, 72 rokov
Milé ženy,
možno si poviete, čo vám tu bude stará dôchodkyňa rozprávať. Ale verte mi, ak som sa za svoj život niečo naučila, tak to, že niektoré rady od babky majú väčšiu cenu než desať odborných článkov.
Moja stará mama – tvrdá žena z Liptova – mi ako dievčaťu hovorila:
„Elenka, v každej voľnej chvíli si stiahni tie tri dierky tam dole. Keď ti to príde smiešne teraz, raz ma budeš za to velebiť.“
A tak som cvičila. V električke, pri umývaní riadu, na pošte, aj keď som čakala deti zo škôlky. Nikdy som si nedovolila zanedbať to.
Dnes mám 72 a v šuflíku žiadne vložky.
Nie som žiadna fitnesska, nebojte. Ale celý život som mala úctu k svojmu telu. Keď som mala 40, spolužiačka zo zdravotnej mi ukázala Kegelove cviky. A hoci vtedy ešte inkontinencia nebola „téma“, ja som už mala tú svoju babkinu „školu panvového dna“.
Dnes, keď sa stretávame s priateľkami v klube seniorov, tak je únik moču jednou z bežných tém. Všetky riešia, ktorá vložka menej šuští, ktorá dlhšie vydrží. A ja sedím, počúvam a v duchu ďakujem tej mojej babke z Liptova.
„No ale to sa cvičí ako?“ – pýtajú sa
Veľa žien dnes o tom prvýkrát počuje až v šesťdesiatke. A to je ako začínať behať maratón po operácii kolena. Samozrejme, že sa im nechce. Alebo už nevládzu. Alebo nevidia zmysel, keď už to „nezadržia ani po tých piatich krokoch“.
A ja im hovorím:
„Nie je neskoro začať, ale je ťažšie čakať zázraky.“
Nie som lekár, ale viem svoje. Svaly sú ako úspory – čo si odložíš počas života, to máš na dôchodok.
Prečo to píšem?
Lebo ma mrzí, koľko žien to nikdy nepočulo. Že sa hanbia, že trpia potichu, že ani nevedia, že niektoré úniky moču sa dajú zvrátiť – a iné aspoň výrazne zlepšiť.
Preto píšem: mladé ženy, dievčatá, maminy – stiahnite si tie tri dierky tam dole. Pár sekúnd denne. Nikto to nevidí, ale vaše telo to cíti.
A ak už máte svoj vek – nebojte sa to aspoň skúsiť. Kvalitná fyzioterapeutka vám povie viac než teta v čakárni. Ja by som ich v každom meste vylepila na plagáty – aby každá vedela, kam ísť.
A pre tie, čo si teraz povedia, že už je neskoro?
Nie je. Niekedy už to síce nenapravíme úplne, ale aspoň sa to nezhorší. A hlavne – vložka v kabelke nemusí byť vaša identita. Len pomôcka.
S láskou a úprimnosťou,
Elena (72), dôchodkyňa bez vložky, zato s pevnou vôľou a panvovým dnom
Podeľte sa s nami o svoj príbeh
Zažívate niečo podobné? Máte vlastnú skúsenosť s inkontinenciou – ako pacient, opatrovateľ alebo príbuzný?
🟡 Napíšte nám anonymne na info@inkoforum.sk.
Váš príbeh môže povzbudiť niekoho iného, pomôcť prelomiť mlčanie a ukázať, že v tom nie sme sami.
Aj váš hlas môže byť počuť.
