Aké sú najčastejšie príčiny inkontinencie?

• hormonálny deficit
• oslabenie svalov panvového dna
• neurologické ochorenia (Skleróza multiplex, Parkinsonová choroba, cievna mozgová príhoda, demencia)
• poruchy metabolizmu (Diabetes mellitus)
• tehotenstvo
• následky po chirurgických zásahoch
• infekcia močového ústrojenstva
• benígne zväčšenie prostaty
• vek
• hyperaktívny močový mechúr
• vedľajšie účinky niektorých liekov

Únik moču môže byť dočasný alebo trvalý, závisí to na okolnostiach, ktoré ho spôsobujú. Napríklad, ak ste nedávno prekonali zápal močových ciest, únik moču môže byť dočasný. Ak vám uniká moč už dlhšie časové obdobie, môže ísť o trvalý stav.
V obidvoch prípadoch je možné tento stav riešiť alebo liečiť. Inkontinencia je symptóm, nie choroba. Váš lekár vám pomôže nájsť presnú príčinu inkontinencie,
ako aj spôsoby, ako si s ňou poradiť.

Príčiny vzniku u mužov a u žien sa líšia

Únik moču u žien býva spôsobený viacerými faktormi naraz a súvisí najmä s ochabnutím svalov panvového dna. To pozorujeme zväčša vplyvom tehotenstva alebo zvyšujúcim sa vekom pacientky a s tým súvisiacimi hormonálnymi zmenami.

Počet pôrodov, ich dĺžka, ako aj hmotnosť plodu, má vplyv na možnú čiastočnú či úplnú inkontinenciu. Ohrozené sú tiež ženy po chirurgickom odstránení maternice i pri opakovaných zápaloch močovo-pohlavných orgánov. Na vzniku stresovej inkontinencie sa priamo podieľa obezita, pri ktorej zásoby tukového tkaniva tlačia, naťahujú a oslabujú štruktúry panvového dna.

Zvyšujúci sa priemerný vek ľudského života a nesprávny životný štýl (sedavé zamestnanie) sú v posledných rokoch príčinami nárastu inkontinencie aj v mužskej populácii. Problémy s prostatou a jej liečba predstavujú najčastejšie príčiny úniku moču mužov. U väčšiny mužov ide o inkontinenciu dočasnú, ako následok operácie prostaty.

Typy inkontinencie

Existujú viaceré typy inkontinencie podľa toho, ktorá časť dolných močových ciest je postihnutá a spôsobu ako moč uniká.

Stresová inkontinencia
je najrozšírenejším druhom inkontinencie.

Malé množstvo moču uniká pri smiechu, kašli, kýchaní, zdvíhaní a nosení bremien, podrepe, prípadne pri zmene polohy tela.
Pri týchto aktivitách sa zvýši tlak na močový mechúr. Močová rúra alebo zvierač močového mechúra nevydržia tlak naplneného mechúra a dochádza k mimovoľnému, nechcenému úniku moču.

Príčinou je oslabené svalstvo panvového dna (po pôrodoch, v súvislosti s narastajúcim vekom), porucha závesu močovej trubice alebo nedostatočná funkcia jej zvierača po operačných zásahoch v oblasti panvy, po úrazoch a podobne. Niekedy je mechanizmus vzniku len jeden, častejšie sú ale v rôznej miere zastúpené dva a viac.

Urgentná inkontinecia
je nedobrovoľný únik moču, ktorý sa dostaví po nezvládnutom nepríjemnom nutkaní na močenie s tým, že mechúr sa proti našej vôli vyprázdni.

Sval, ktorý kontroluje sťahovanie močového mechúra je podráždený, nestabilný a sťahuje sa nepravidelne.

Spúšťacím mechanizmom býva väčšinou zle liečená infekcia močových ciest, nádory, cukrovka, zväčšená prostata, ale aj hyperaktívny močový mechúr. Touto poruchou trpia predovšetkým starí ľudia.

Reflexná inkontinencia
je dôsledok neurologického ochorenia alebo úrazu mozgu či miechy.

Mechúr pracuje reflexne, k jeho vyprázdneniu prichádza mimovoľne a odtekanie moču nie je možné riadiť.

Inkontinencia z pretekania
moč z preplneného mechúra odteká horšie kvôli zúženej močovej trubici spôsobenej zväčšenou prostatou u mužov. Táto komplikácia sa dá odstrániť operatívne.

Zmiešaná inkontinencia
kombinácia uvedených typov inkontinencie.

Extrauretrálna inkontinencia
nekontrolovaný únik moču inou cestou ako močovou rúrou.

Zdravý močový mechúr

Dospelí ľudia močia 5 až 7-krát denne a maximálne  raz v noci. Každý deň vyprodukujú 1 – 1,5 litra moču. Na toto množstvo nemá výrazný vplyv ani tak pohlavie alebo vek, skôr ročné obdobie. Je prekvapivé, že v zime močíme viac.

Frekvencia močenia závisí od viacerých faktorov, predovšetkým však od množstav prijatých tekutín. Močenie trvá v priemere 15 – 20 sekúnd. Žltú farbu moču spôsobuje urochrón, žltý pigment vznikajúci rozkladom hemoglobínu.

Ako sa v našom tele tvorí moč?

Vylučovanie moču

Vylučovanie moču závisí od efektívnej činnosti všetkých častí močového ústrojenstva – obličiek, močovodov, močového mechúra a močovej rúry.

Obličky (ren, nefros) z krvi filtrujú látky, ktoré telo nevyužilo. Po vytvorení moču v obličkách vstupuje moč cez zberné vývodné cesty do močovodov (uretrov) a prechádza do močového mechúra. Tento svalový orgán plní funkciu rezervoára moču a orgánu vylučovania.

Močovody privádzajúdo močového mechúra moč po kvapkách.

Močový mechúr

Veľkosť močového mechúra závisí od pohlavia, individuálnej variability a najmä stupňa naplnenia. Fyziologická kapacita mechúra je 300 – 500ml.

Posunom sliznice a zmenou napätia hladkých svalových vlákien sa však dokáže prispôsobovať rôznemu obsahu moču, ktorý možno do istého objemu tekutiny tlmiť vôľou.

Močový mechúr uzatvára zvierač (musculus sphinctervesicae), ktorý bráni odtoku moču aj pri určitom vnútornom tlaku.

Vyprázdňovanie močového mechúra (mikcia) prebieha reflexne.

1. Uskladňovacia (plniaca) fáza

je charakterizovaná postupným napĺňaním močového mechúra, ktorý sa vďaka svojej pružnosti dokáže zväčšovať. Keď je v ňom približne 200ml moču, nervové zakončenia v mechúre začínajú, laicky povedané, vysielať do mozgu signály o potrebe močiť. Nervovými vláknami začne do močového mechúra prúdiť látka nazývaná acetylcholín, ktorá spôsobuje, že svalovina močového mechúra sa začne sťahovať, a vtedy si uvedomujeme, že začíname cítiť potrebu močenia, ale tento pocit dokážeme do určitého momentu vôľovo ovládať, pokiaľ sa nenájde vhodná príležitosť. Sami sa teda rozhodujeme, kedy pôjdeme močiť. Väčšina ľudí pociťuje naplnenie mechúra, keď je spolovice plný. Na jeho vyprázdnenie potrebujeme uvoľnenie a vhodné prostredie, tzn. toaletu s dostatkom súkromia.

2. Vyprázdňovacia fáza

prichádza vo chvíli, keď sa rozhodneme rešpektovať signály mozgu k vyprázdneniu močového mechúra. Napriek navonok jednoduchému úkonu, ide o komplexný fyziologický proces, na ktorom spolupracujú „pod taktovkou“ nervového systému rôzne anatomické štruktúry. Všetci poznáme často nesmierny pocit úľavy pri močení. Akékoľvek zlyhanie ktorejkoľvek časti systému, ktorý nám pomáha uľaviť si, spôsobuje rôzne problémy pri močení. Jedna z nich je nadmerná dráždivosť svaloviny močového mechúra, ktorá už aj pri malom nahromadení moču nesprávne informuje nervový systém o potrebe vyprázdňovania. Dôsledkom býva časté nutkanie na močenie, časté močenie, nočné vstávanie a neraz náhly únik moču.

Prečo sa to stáva?

Prostata je mužský pohlavný orgán. Má veľkosť vlašského orecha a nachádza sa pod močovým mechúrom. Tenká trubica (uretra), ktorá odvádza moč a semeno prechádza stredom prostaty. V mieste, kde sa močový mechúr spája s močovou trubicou, sa nachádza kruh svalov známych ako zvierač hrdla močového mechúra. Ten sa otvára a zatvára ako oko fotoaparátu. Zvierač (hrdlo) močového mechúra je väčšinu času uzavretý, aby sa zabránilo úniku moču. Ale keď mozog vydá signál, zvierač dostane od mozgu povolenie, otvorí sa, aby mohol moč prejsť a močový mechúr sa vyprázdnil.

Ďalší vonkajší zvierač je umiestnený pod prostatou a je súčasťou svalov panvového dna. Tieto svaly sú tiež zapojené do ovládania močového mechúra. 

Ak sa hrdlo a zvierač močového mechúra počas operácie prostaty poškodia, môže to mať za následok močovú inkontinenciu, teda únik moču.

Čo mám robiť?

Určite navštívte vášho lekára. Ťažkosti s únikom stolice môžu byť liečené a v mnohých prípadoch aj vyliečené. Necíťte sa nepríjemne, keď o týchto problémoch máte rozprávať. Jedná sa o vaše zdravie. A nie ste určite jediný, kto únikom stolice trpí. Lekár je tu preto, aby vám pomohol.

Prvým krokom k zlepšeniu vášho stavu je kompletné vyšetrenie. Táto anamnéza zahŕňa váš predchádzajúci zdravotný stav (choroby, operácie, liečba,…) a preverenie súčasného zdravotného stavu. Lekár by sa vás mal pýtať na váš životný štýl – diéty, cvičenie, pitný režim, lieky, ktoré užívate a ďalšie faktory, ktoré môžu únik stolice ovplyvniť. Na základe tohto a možno ďalších vyšetrení, ktoré lekár môže odporučiť, pripraví pre vás lekár individuálny program, v rámci ktorého sa môže zamerať na vyriešenie problémov so zápchou alebo hnačkami.

Určite by ste mali navštíviť lekára, keď:

• Spozorujete pravidelné úniky stolice
• Máte tendenciu meniť svoje návyky súvisiace s vyprázdňovaním
• Zbadáte pri vyprázdňovaní bolesť alebo krvácanie
• Máte pocit, že vaše črevá nikdy nie sú úplne prázdne
• Tmavá alebo čierna stolica
• Spozorujete úbytky na váhe, ktoré neviete vysvetliť

Ako problémy s únikom stolice zvládnuť?

Požiadajte lekára o individuálny prístup k riešeniu vášho problému. V prípade, keď niečomu nerozumiete, nebojte sa opýtať. Iba keď správne porozumiete tomu, čo vám lekár hovorí, môžete navrhnuté riešenie správne uplatňovať aj v praxi. Aj rodina alebo opatrovatelia by mali byť zapojení do tohto procesu (s výnimkou prípadov, kedy si to pacient vyslovene neželá).

Aké prvotné opatrenia by sme mali prijať, aby sme dosiahli správnu konzistenciu stolice a správne vyprázdňovanie čriev:

Diéta:

• Nutričné hodnoty, ktoré pacient prijíma by mali byť vyvážené
• Pacient a lekár by mali pripraviť denník stravy a príjmu tekutín
• Pacienti s tvrdou stolicou alebo dehydrovaní pacienti by mali byť vedení k tomu, aby vypili minimálne 1,5 litra tekutín denne
• Lekár by mal skontrolovať riziko podvýživy u pacientov

Návyky vyprázdňovania čriev:

• Vyprázdnenie čriev by malo byť podporované po každom jedle
• Pacient by mal pri vyprázdňovaní čriev vždy sedieť, aby sa vyhol namáhaniu
• Toaleta by mala byť vybavená všetkými potrebnými pomôckami, ktoré by mohli vyprázdňovanie uľahčiť
• Pacient by si mal obliekať oblečenie, ktoré sa dá jednoducho vyzliecť

U lekára si tiež nezabudnite vypýtať informácie o pomôckach (absorpčné pomôcky, podložky,…), možnej podpore zo strany psychológa, pomôckach na ochranu vašej pokožky, jednorazových rukaviciach a všetkom ostatnom, čo vás napadne a v čom nemáte jasno. 

Nakoľko téma úniku stolice alebo problémov súvisiacich s problémami s vyprázdňovaním je veľkým tabu, stáva sa, že pacient o nej začne hovoriť až keď je neskoro. Vtedy sa ťažšie hľadajú spôsoby liečby. Tieto v pokročilejších štádiách tiež nemusia byť také účinné ako keby sa problém zachytil na samotnom počiatku. 

Nakoľko ide o vaše zdravie a máte pocit, že nie je niečo v poriadku, určite navštívte lekára a nebojte a nehanbite sa o svojom probléme hovoriť. Lekár vám pomôže váš problém riešiť a veľa krát aj vyriešiť. Prvotná iniciatíva je však najmä na vás.